Ako deti splatia náš dlh?
Od štvrtej augustovej soboty žije každý jeden z nás na dlh. Nie voči banke, ale voči zemeguli. Za necelých osem mesiacov sme vyčerpali zdroje, ktorá by nám mali vydržať 365 dní. Vytvorili sme tak ekologický dlh, ktorý budú musieť splatiť naše deti. Otázkou zostáva, ako zaplatia: peniazmi, zdravím, hladom?
Naša planéta má kapacitu obnovovať mnohé zdroje nevyhnutné na to, aby sa tu dalo žiť. Napríklad zásobu kyslíka či vody. Na to však potrebuje čas a vhdné podmienky. Ibaže my – jej obyvatelia – jej čas nedopriavame a vhodné podmienky komplikujeme. Vytvárame tak ekologický dlh, ktorý môže mať ďalekosiahle dôsledky a už dnes sa prejavuje napríklad extrémami v počasí alebo znižujúcou sa kapacitou vyprodukovať dostatok potravy pre všetkých.
Dátum, kedy jednotlivé krajiny a svet ako taký, začne využívať viac zdrojov než planéta má, stanovuje od roku 1970 Global Footprint Network (GFN). Platforma globálnej ekologickej stopy sleduje, ako jednotlivé krajiny a ľudia v nich nakladajú so zdrojmi, ktoré potrebujú na získavanie potravín, či plytvajú jedlom, akým spôsobom získavajú elektrickú energiu, teplo, energiu a pohon áut, strojov, výroby. Sleduje aj produkciu oxidu uhličitého, ktorý vzniká spaľovaním uhlia, nafty či zemného plynu, meria kapacitu lesov pohlcovať oxid uhličitý a mnoho ďalších vecí. Ak chcete vedieť, akú uhlíkovú stopu zanechávate vy osobne, kliknite sem, je fascunujúce zistiť, čo všetko má vplyv nakvalitu nášho života.
Historické prekvapenie
Tento rok začal svet žiť na ekologický dlh 22. augusta - o tri týždne neskôr ako v roku 2019. Informoval o tom Svetový fond na ochranu prírody (WWF). Na prvý pohľad je to dobrá správa, ale Slovensko nemeškalo – deň, kedy sme vyčerpali všetky zdroje, ktoré nám mali vydržať 365 dní, nastal už 21. mája – a posun celosvetového dátumu nenastal v dôsledku rozumného ľudského konania, ale ako dôsledok vičíňania vírusu. SARS-CoV-2 na chvíľu spomalil život na celej planéte... „Emisie CO2 klesli v celosvetovom priemere o 14,5 %. Ide o historický pokles, ktorý však nenastal v dôsledku rozhodnutia sa ľudí alebo v dôsledku inak nastavených národných politík, ale pre katastrofu,“ upozornil prezident GFN Mathis Wackernagel.
Slovenské špecifiká
Kým celosvetovým problémom je napríklad plytvanie potravinami a nadmerný rybolov, na našom území si dlh vyrábame najmä produkciou oxidu uhličitého spaľovaním fosílnych palív (uhlia, ropy, zemného plynu), nevhodným poľnohospodárstvom a odlesňovaním. „Slovensko má teraz príležitosť investovať do premeny hospodárstva a poľnohospodárstva, do tvorby zelených pracovných miest, ochrany biodiverzity a opatrení na zmiernenie dôsledkov klimatickej krízy. Podporujeme snahu ministra životného prostredia, aby takéto projekty boli súčasťou národného plánu reforiem, s ktorým sa vláda chce uchádzať o peniaze určené na obnovu ekonomiky krajín EÚ po pandémií. Musíme pritom myslieť na to, že nerozhodujeme o nás, ale o našich deťoch,“ povedala Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.
Vaše vlastné rozhodnutie
Nielen preto, že ide o naše deti a deti našich detí, však netreba čakať na vládne rozhodnutia a stratégie. Začať sa dá už dnes. Maličkosťami. Raz do týždňa ísť do práce na bicykli. Dvakrát si rozmyslieť, či naozaj potrebujeme nové topánky, keď máme na jeseň päť pekných a funkčných párov. A namiesto uhlia či dreva si teplo rodinného krbu zabezpečiť ekologickými palivami ako sú brikety a pelety. Tie sú okrem vetra a slnka jediným obnoviteľným zdrojom energie a zároveň sú súčasťou obehového hospodárstva. „Mnoho ľudí si myslí, že brikety alebo pelety sú vyrobené z odpadu, teda zo starých nábytkov a podobne. Je to trochu inak. Tieto bio palivá sa síce vyrábajú z odpadu, ale z čistého drevného odpadu, teda z pilín a odrezkov, ktoré vznikajú na pílach. Keby sa z nich lisovaním nevyrobili brikety alebo pelety, už by sa nedali nijako zužitkovať. Pri ich výrobe sa nepoužíva chémia, recykluje sa drevný odpad, výroba aj kúrenie nimi sú uhlíkovo neutrálne a navyše po nich v podstate nezostáva odpad, lebo to minimum popola, ktorý po zhorení brikiet a peliet zostane, je prírodným hnojivom,“ dáva tip na to, ako ekologický dlh znížiť, Ing. Peter Zelina zo spoločnosti LES.
foto pixabay
