Čo je vlastne popol?
Nehorľavá zložka paliva, ktorá neprináša žiadny energetický zisk. Sú to chemicky viazané minerály, ktoré sa vplyvom tepla menia na tuhé látky (popol, popolček, sadze, decht, pevný nedopal).
Ako sa do paliva dostáva?
Do dreva sa nehorľavé minerálne látky dostávajú z pôdy cez koreňový systém stromu. Okrem minerálov stromy do seba takto „nasajú“ aj drobný piesok.
Uhlie, ktoré má vyšší podiel popola ako drevo, vzniklo rozkladom odumretých organizmov bez prístupu vzduchu. K rozkladu dochádzalo v hlbokých častiach pôdy, kde sa okrem minerálov nachádzali aj ťažké kovy, ktoré sa dostali do paliva.
Ako obsah popola ovplyvňuje výhrevnosť paliva?
Čím viac popola – nehorľavých zložiek – palivo obsahuje, tým nižšia je jeho výhrevnosť.
Automatizované kúrenie a popol
Kvalitu spaľovacieho procesu najmä pri kúrení v automatizovaných kotloch ovplyvňuje množstvo vznikajúcich tuhých zbytkov kúrenia (popola) a schopnosť priebežne ho odvádzať z ohniska. Väčšina kotlov na pelety je konštruovaná na spaľovanie čistých drevených peliet s obsahom popola do 0,7 %. Problém nastáva pri spaľovaní peliet s prímesou kôry, hliny alebo lístia (obsah popola 1,5 %), ale najmä pri spaľovaní rastlinných peliet, ktoré majú až 15 % popola.
Pozor na tavenie popola a vznik spekancov
Dôležitou vlastnosťou tuhých palív je teplota tavenia popola. Pri drevených peletách a kvalitnom čiernou uhlí sa tak deje pri teplote nad 1 200 °C. Vtedy sa popoloviny menia na spekance alebo škváru, ktorá poškodzuje vykurovacie zariadenie. K extrémnemu zvýšeniu teploty nad 1 200 °C v spaľovacej komore dochádza zvyčajne vinou zlého nastavenia spaľovacieho procesu – veľký výkon ventilátora primárneho vzduchu – alebo ako dôsledok nefunkčnosti komína, ktorým by mali byť spaliny plynule odvádzané zo spaľovacieho zdroja.
Teplota tavenia popola nedrevnej biomasy a nekvalitného uhlia je pod 1 000 °C.
Aké je chemické zloženie popola?
Chemické zloženie popola je ovplyvnené pôvodom (druhom) paliva, teplotou horenia a množstvom kyslíka, ktorý horenie podporoval.
Popol z dreva, drevených brikiet a drevených peliet obsahuje vysoký podiel draslíka (vo forme oxidu draselného), sodík (vo forme oxidu sodného), vápnik (oxid vápenatý), uhličitany a malé množstvo oxidu siričitého. Je považovaný za kvalitné draselné (zásadité) hnojivo.
Popol z uhlia obsahuje značný podiel sedimentárnych hornín a teda aj ťažké kovy vrátane rádioaktívnych (tórium, urán), preto nie je vhodný ako hnojivo.
Zhrnutie
- Najviac popola má hnedé uhlie. Viac ako štvrtina jeho objemu nie je schopná horieť a premeniť sa na teplo. Viac ako jedna štvrtina objemu uhlia je nevyužiteľným odpadom.
- Najmenej popola majú drevené brikety a pelety. Dá sa využiť ako bio hnojivo.
