Ropa a vojna: rodičia drevených peliet?!
Znie to paradoxne, ale drahé fosílne palivo a vojnový konflikt boli skutočne príčinou zrodu niečoho ekologického a obnoviteľného! Ako by povedal klasik, cesty osudu sú nevyspytateľné.
Drevené pelety sa začali vyrábať ako z núdze cnosť počas takzvanej prvej ropnej krízy (1973 – 1979), kedy Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) uvalila embargo na vývoz „čierneho zlata“ do krajín, ktoré mali v jomkipurskej vojne (október 1973) stáť na strane Izraela. Nastala panika. Cena ropy raketovo vystrelila a bol jej nedostatok. Trpel priemysel, trpela ekonomika a hľadalo sa riešenie. Alternatívou sa stali drevené pelety, ktoré sa začali vyrábať na strojoch pôvodne určených na priemyselnú výrobu krmív.
Rýchlo si našli svoje miesto na trhu, pretože pomerom cena : výkon predčili ropu. Začali sa používať v Európe, Severnej Amerike aj v Japonsku. Ibaže žiadna kríza netrvá večne, aj tie ropné sa s prestávkami iba opakujú a tak s klesajúcou cenou ropy klesal aj záujem o drevené pelety.
Znovuzrodenie
Palivo, ktoré vzniká granulovaním drevného odpadu (piliny, hobliny, kôra, prach), zažilo nový boom v 90. rokoch 20. storočia a odvtedy jeho popularita rastie. Môže za to niekoľko okolností. Ceny energií, ktoré sa používajú na výrobu tepla alebo elektriny aj ceny ostatných palív (ropa, uhlie, vykurovací olej, zemný plyn) priebežne stúpajú. Čoraz viac ľudí kladie dôraz na ekológiu, čo najnižšiu uhlíkovú stopu, recyklovateľnosť a obnoviteľnosť zdrojov. To hrá do karát dreveným peletám. Ich veľkým plusom je aj vysoká výhrevnosť (17,3 – 18,5 MJ/kg), minimálne množstvo popola a ani ten nemusí byť odpadom, pretože je to ekologické záhradné hnojivo.
Miesta, kde sa pelety vyrábajú, pribúdajú ako huby po daždi. Čo je dobrá správa nielen na utíšenie obáv, či ich bude dostatok, keď sa na tento spôsob výroby energie alebo tepla preorientuje viac ľudí a spoločností, ale aj pre životné prostredie, pretože sa tým znížia počty kilometrov, ktoré pelety precestujú od výroby ku spotrebiteľovi. Ten lacnejšie nakúpi blízko domova.
Do pece aj pod kone
Drevenými peletami sa dá kúriť vo všetkých vykurovacích telesách pôvodne určených na tuhé palivo – v kachliach, kotloch, krboch, domácich pieckach a niektorí fajšmekri na nich aj grilujú. Keďže ide o sypké palivo, dá sa používať v kotolniach s automatickou prevádzkou a kúriť v podstate bez roboty a bez špiny. Je to porovnateľne pohodlné ako kúrenie zemným plynom. Nečudo, že takto si v domácnostiach a inštitúciách zabezpečuje teplo väčšina Škandinávie, ale aj aj celé regióny Rakúska a Talianska.
My ľudia sme vynaliezaví, preto sme rýchlo objavili aj ďalšie možnosti využitia drevených peliet – napríklad ako podstielku pre kone a iné hospodárske zvieratá, veď stačí trocha vody a z dreveného valčeka s vysokou hustotou sú opäť piliny. 
Pelety sa používajú aj pri vŕtaní ropných alebo plynových vrtov, aby do seba nasali kontaminovanú vodu z otvorov. Aké ľahké!
Kvalita rozhoduje
Nie sú však pelety ako pelety. Kvalita môže byť rôzna, čo sa prejaví nielen na výhrevnosti, ale aj na fungovaní kotla. Menej kvalitné brikety vyprodukujú menej tepla, viac popola a zanesú vykurovací systém. Zárukou kvality je certifikát EN-Plus garantujúci vynikajúce vlastnosti peliet, vhodný proces ich výroby, logistiky aj expedície a to, že mechanicky lisované pelety neobsahujú žiadne škodlivé prímesi, ktoré by sa počas spaľovania uvoľňovali do ovzdušia.
Zdroj foto: LES, zelená energia, Klastr česká peleta
