Čo ste o briketách nevedeli alebo zlisované dejiny

Vysoký tlak je niekedy veľmi dobrý kamarát. Napríklad v prípade, keď pomôže zhutniť a vyformovať horľavý materiál do brikety. A tá potom krásne horí a hreje. Viete, ako brikety prišli na svet, aké sú ich výhody a aké nevýhody? Dozviete sa v našich „zlisovaných dejinách“.

♦ Pomenovanie briketa pochádza z francúzskeho slova briquet, čo znamená tehla. Prvé brikety však majú pôvod v Ázii.

♦ Japonci vyrábali brikety už v období EDO (1603 – 1868). Nazývali ich tadóny a robili sa ručne z odpadu, ktorý vznikal pri výrobe dreveného uhlia. Prečo používali odpad v čase, keď o ekológii nikto ešte ani nechyroval? Z ekonomických dôvodov. Aj tento odpad mal schopnosť horieť, no nie, keď bol taký drobný. To by akurát vyletel von komínom. Preto z neho vyformovali šúľok a aby drobné čiastočky spolu držali, použili polysacharid z červených rias. Čo všetko dokážu Japonci s riasami! 

♦ Na našom kontinente sa na výrobu prvých brikiet na prelome 18. a 19. storočia používal prach a drobné úlomky čierneho alebo hnedého uhlia –vedľajších produktov ťažby. Tiež sa formovali ručne a ako spojovací materiál sa používala vlhká hlina. Všetko výborne držala pokope, až na to, že po jej zhorení ostávalo tak veľa popola, že zablokoval spodnú mriežku a prístup vzduchu. No a bez prístupu vzduchu nehorí nič...

♦ Briketový boom v Európe nastal v období priemyselnej revolúcie, keď „ruku“ k dielu priložil hydraulický lis. Mal takú silu, že stačilo minimum materiálu, ktorý slúžil ako „lepidlo“. Každopádne ani malé množstvo dechtu či smoly, ktoré nahradili hlinu a vďaka ktorým držal uhoľný prach pokope, nie sú pre dýchacie cesty dobrou správou.

♦ Priemyselná revolúcia dorazila aj do Ázie a brikety z dreveného uhlia vystriedali uhoľné brikety (nazývané rentan a mametan) s hlinou ako spojivom. Počas éry Meji (1868 – 1912) ich Japonci vyvážali aj do Číny a Kórey. Dnes sú zakázané kvôli emisiám oxidu síričitého. Tadóny z dreveného uhlia sa stále používajú ako zdroj tepla pri varení.

♦ V 19. storočí niektoré železničné spoločnosti zapaľovali uhoľné brikety priamo pod sedadlami dôležitých cestujúcich. Tým bolo síce oveľa teplejšie ako ostatným pasažierom, na druhej strane im však život otravovali – a to doslova – škodlivé splodiny z horenia.

♦ Éra fosílnych palív sa chýli ku koncu a dnešné brikety sú vyrábané lisovaním biomasy – z poľnohospodárskeho odpadu alebo drevnej hmoty (piliny, kôra stromov). Majú vynikajúcu výhrevnosť (vyššiu ako drevo) a sú dvojnásobne šetrné k životnému prostrediu aj zdraviu človeka. Vyrábajú sa totiž z obnoviteľných zdrojov a pri horení produkujú minimum škodlivých exhalátov.

♦ V Írsku sú populárne brikety z rašeliny.

♦ Všetky naše brikety sú ekologické, pretože ich vyrábame z čistých materiálov a čistým spôsobom. Sú najmä z pilín tvrdých drevín, ktoré dovážame priamo z lokálnych píl. Nepotrebujeme ani miligram chémie, pretože pri výrobe používame unikátnu technológiu, ktorá drevnú hmotu stlačí tak efektívne, až uvoľní „lepidlo“, ktoré je ukryté v každom strome – lignín.

♦ Tvar brikety nemá vplyv na schopnosť horieť ani výhrevnosť. Je jedno, či sú skutočne ako tehla, alebo sú to dnes také populárne valčeky. A aj valček s dierou je stále briketa. Rozdiel je vo forme lisovania. Masívne brikety sa vyrábajú pomocou piestového lisu, ktorý stláča sendvičové vrstvy pilín dohromady. Brikety s otvorom sa vyrábajú skrutkovým lisom. Otvor zväčšuje povrchovú plochu guľatiny a vďaka tomu briketa efektívnejšie horí.

♦ Pokrok sa nedá zastaviť a tak sú známe už aj brikety z papiera. Odborníci im predpovedajú veľkú budúcnosť, pretože zlisovanie papierového odpadu na tehličku, ktorou sa dá kúriť, sa momentálne javí ako ekologickejšie aj ekonomickejšie riešenie než recyklácia papiera.